reklama

Eurokrízia – hudobná mapa nudy, nenávisti a politikárčenia.

Technické príčiny ma doviedli k tomu, že zverejňujem článok po funuse. Ale nejako to pripomenuli aj takzvané voľby do europarlamentu. Obraz Európy v čírej verzii, bez príkras, aj keď si všetci myslia opak. Myšlienka Eurovízie veľkej hudobnej party takmer päťdesiatky národov pod jednou strechou bol jednoducho geniálna. Na škodu veci však je, že v našom svete sa geniálne nápady menia na atómové hríby, vesmírne štíty a injekciu smrti a pritom všetky spomenuté veci vznikli za cieľom humanizácie popráv, vojen a ľudstva ako celku. Eurovízia sa tiež zmenila na smrtonosnú zbraň národného primitivizmu a historických krívd. Hudba stranou, lebo o tú tam nešlo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

O šou môžeme povedať len to, že miliarda už neexistujúcich slovenských korún sa v Rusku dá využiť aj lepším spôsobom. Páni Medvedev a Putin si to mohli odpustiť, ale práve tento lesk sa stal slávobránou do Eurokrízie – krajiny nevídaných možností, moci a úpadku, vydláždená snovou víziou vzájomnosti a svornej lásky bratovražedných vzťahov. Krajina, v ktorej geografickom strede sa nachádzali hrdí sterilní zakladatelia: Nemecká technomancia ozdobenú luxusnou prostitútkou a južanský temperament letušky zo Španielska. Hosťujúci Rusi predviedli, že na svojich po rusky hovoriacich susedov sa nedá spoľahnúť a ich balada o mamičke prežila odstrel len preto, že sa väčšina susedov zľutovala a odstrelili jej len nožičky. Ak by sa finále zbavilo aspoň troch povinných hudobných príšer (predsa len tá štvrtá britská a piata francúzska bola aspoň roztomilá), tak by sa tam dostalo trošku viacej európskej reality, napríklad tej stredoeurópskej. Európska realita v eurokritickej rovine vyzerala takto. Štáty severu sa navzájom podržali a ukázali nám, že ich nič neťaží. Väčšine z nich nerobila problém ani tvorivosť, nakoľko sa ňou ani nezaoberali a až na bieloruského Nóra a peknú Islanďanku narodenú u bývalého kolonizátora, Dánov, sa ukázali ako dobrí blonďaví Európania. Dáni sa vyškierali na pesničku zloženú Britom írskeho pôvodu a Fíni pobavili ušatým Dj-om Takmer BOBOm. Západoeurópske štáty to ďaleko nedotiahli a nebyť povinnej jazdy už spomínanej štvorylky, tak by sa v našej mape ani nezjavili. Predviedli svojich dôchodcov bez nápadu a invencie. Zaujímavý bol Balkán, kde sa vojna a nenávisť čarovne vytratila (iste vďaka našim vyslancom mieru) a prítomnosť balkánskej tradície lásky k bratom bola najsilnejšie prítomná v neprítomnosti Kosova. V eurokríznej optike je najpríznačnejší názov Bývalej Juhoslovanskej Republiky Macedónie, ku ktorej trpí Grécko nevídaní odpor len preto, že sa raz nejaký veľký Macedónec odhodlal dobyť grécku piaď zeme a nejaký ten kúsok priľahlej Ázie. Možno by sa Kosovo malo volať Bývalá Odštiepenecká Provincia Srbských Albáncov a Čierna Hora by sa mala premenovať na Krajina S Ukradnutým Názvom Českého Piva. Všetko to schváli OSN, a keď aj nie, tak nám to je jedno. Kto dnes berie ohľad na OSN, v ktorom ide pomaly Čína a Irán prstom ukazovať na porušovanie demokratických práv menšín v USA. Mohli by zriadiť Aziovíziu. Len si predstavte, ako by vedľa seba spievali Iránske krásavice v burke, do toho by svoje OOHHHM protestne hmkali Tibetskí mnísi a Čínska kung-fu krásavica by ospevovala kontrolovaný konzum, pôrodnosť a kastráciu Tibetských mníchov. Japonci by mali vstup zakázaný, veď už sa nikomu nechce počúvať tú ich piskľavú flautu. Taiwan by sa neukázal, lebo by medzi tým Čína mohla zaútočiť. India by bola organizátorom, keďže je bollywood na takéto bludy so skackajúcimi aziatmi ako stvorení. Stredoázisjké štáty by zase raz predviedli svoju víziu ruštiny a Kórejci by ostentatívne prišli ako jeden národ s dvoma spevákmi a atómovou hlavicou v tvare hlavy veľkého vodcu. Rusi by sa predviedli asi aj tu. Veď tá ich orlica má dve krvilačné hlavy. Arabské krajiny by si zriadili Arabovíziu a Iráčania, Sýrčania a Palestínci by medzitým zaútočili na všetkých okolo. Naspäť k Eurokrízii. Stredomorie, Kaukaz a Malá Ázia jej predviedli za povestnú priehršť. Azerbajdžanci vychválili Tureckého bratranca a naopak, pričom obe krajiny predviedli skackavé frašky svojej vlastnej kultúry, mohutne podporované vysťahovaleckými skupinami v Nemecku a Belgicku. Turkom je jedno, že skáču na stále to isté, len nech je to turecké a nech je pri tom otec Mustafa K. Arméni a Bulhari samozrejme nie sú inakší. Hlasovali za Grékov, lebo Turecko vlastne medzi týmito duševnými susedmi neexistuje. No čo už, Turci ich pekne okradli o kusiská zeme a potom sa navzájom vraždili v duchu balkánsko-ázijskej tradície. Cyprus by sa najradšej pripojil ku Grécku a ak by to išlo, vytiahli by veľké plachty a nech ich vietor ženie bližšie ku Kréte. Maltu zamurovala málo odhalená moletka s mohutným hlasom. Gruzínci si pomysleli o Ruskej organizácii svoje a neprišli. Asi mali Rusi chytro zorganizovať nejakých Abcházskych vojakov a nechať ich zatancovať podľa ruskej nóty. Bolo by to poučné a veselé. Smutne pôsobil duet Izraela a Palestíny. Jedni by chceli byť v Európe, ktorá si výrokmi niektorých katolíkov pripomínala, ako zabudnúť na šesť miliónov mŕtvych Európanov. Druhí by chceli byť v Arabovízii, a iste si kvôli tomu prepašovali dostatok raketiek krátkeho doletu. Dve ženské ich nezaujali, tak isto ako neoslovili Európanov, ktorých viacej oslovil Arašid. Veď „kým sa Židia a Arabi mlátia medzi sebou, máme pokoj od oboch,“ hovoria si mierumilovní Európania. V spojitosti s cirkvou mi napadla vízia, že by aj Vatikán mal mať svojho zástupcu. Nejaký gregoriánsky chorál by pri polonahých Ukrajinkách, Rumunkách, Turkyniach, Azerbajdžankách, Albánkach, metrosexuálnych Maďaroch či Grékoch a senzusoidných Holanďanoch pôsobil ako čerstvá smršť z nebeských výšin. Pobaltie a Ukrajina s Bieloruskom to mali spočítané. Jeden zaspieval po rusky, druhý po anglicky, tretí sa hral na Justína Timberláka a jedine štvrté, Estónky, ukázali, že majú vlastný názor na celú vec. Našich 12 bodov išlo najlepším možným smerom a mne osobne to prichádza ako ďalší doklad toho, že nám jednoduchým Slovákom ide aj tak iba o hudbu. A ako sme zabojovali my v strednej Európe? Poliaci, naivní, posielajú blondínu produkovanú Američanmi, a to ich mohli dostatočne podporovať enklávy Poliakov v celej západnej Európe. Maďari predviedli najhorší extrakt svojej tancuchtivej Dolnozemskej tvorby. Česi chceli byť exotickí, ale anglicky rapujúci Róm bolo až príliš exotiky. A my? My sme prostonárodne poslali lyrickú pieseň, o ktorej kvalitách sa hádam s kamarátmi stále dookola. Pri porovnaní toho paškvilu, čo sa na nás valil z televízie, boli naši hudobným skvostom. A ja osobne som rád, že sme tam neposlali Rebarborku a EmSí Rebríka, prípadne istého finalistu z jednej reality šou zo striebrenkovým kabátom alebo nebodaj Elán. Stále mi však vŕta hlavou jedna vec. Ako by sme hlasovali my za našich susedov vo finále? A hlasoval by niektorý sused z V4 za nás?

Michal Bernát

Michal Bernát

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

večný študent a pozorvateľ. Zoznam autorových rubrík:  AntikaChotárne správyHontPoviem si svojeNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu